-Enrique je brat Ahaninej mami Marichelo v stredu sme sa stretli s Anahiním strýkom , je sám a bez peňazí, spí na chodníku:
- "Každý deň sa pýtam Boha, aby sa nadomnou zmilovali , moja rodina, a aby mi pomoholi"
60-rokov-starý pán, ktorý žije za almužnu a je (konzmuje) iba Tamale, ktoré sú dostáva na každý deň: "Niekedy musím urobiť niečo pre ľudí, aby mi daly 5 alebo 10 pesos, a v noci zaspávam vedľa kontajnerou '
"Nemám peniaze, mám chorú nohu, nemožem sa moc presuvať z miesta na miesto. Našťastie, tamales maju ludia súcit nadomnou a kupia mi rožky, a zaplatiť tamalito. Vybral som si toto miesto, pretože tu nefuka silny vietor. Raz za týždeň Mám útočisko v útulku. "
Pani Marichelo povedala: "Bral drogy, nie je to môj problém, ani moje dcéry Anahí "
....
Opäť sme narazili na strýka Anahi, pán Enrique Portilla, veľmi zlé. Čo si spomeniete, pred siedmimi rokmi, už sme vedeli, že odstahovaly od svojej rodiny, ale jeho situácia zhoršila, ako predtým spal v garáži, ale teraz spáva na chodníkoch a nemá svoje osobné veci, pretože v januári, v minulom roku mu niekto ukradol nákupný košík kde mal večšinu svojích vecí.
Pán Enrique, ako sa máte?
-Žiadna zmena, bývam na ulici.
Netere vas nehľadaly po zverejnení v roku 2003 ?
-Nič sa nestalo. Išiel som sa pozrieť Televisie na Anahi asi pred rokom, ale nehovoryla somnou. Teraz mám zlú nohu, takže nemôžem nikam daleko chodiť , môžem lsa len ťažko pohybovať.
Keď ste chorí, kam idete?
-Do nemocnice, pretože Xoco je zadarmo.
Spavate na chodníkoch?
-Áno, nemôžem si dovoliť prenajať izbu. Raz som dostal šancu k spánku v podlahovej garáži obchodu, ale priestor sa vyčerpal a kopoli ma na ulici. Najhoršie je, že v noci je veľmi chladno, cítim sa veľmi zle. Aj sa zakrijem kartónmi a rôznymi starýmih dekami, ktore mi ludia daju.
A polícia hovori na to niečo?
- Začiatkom tohto námestia tu, som mal nákupní vozík, ktorý mi niekto ukradol a mal som tam všetky moje veci , to bol moj domček. Teraz môžem skryt svoje veci do čierneho vreca na odpadky.
"Našiel som v kôši rádio a to ma sprevádza, necítim sa zďaleka tak osamelý"
z"Rádia sa tiež chcem dozvedieť novinky o mojej netere,Anahi ktorá je na tom dobre a chcem, aby mi našla prácu, a požiadať o možnosť byť schopný sa pohybovať vpred"
Rokmi nič sa nezlepšilo
Aké veci ste mali?
-Rôzne haraburdy, oblečenie, mydlo, môj hrebeň a prikrývky. Teraz mam len jedny nohavice a sveter. Preriem svoje prádlo v niektorých verejných kúpeľniach a zavesím si ich do sucha v parku.
Prečo nejdeš do útulku?
-Zostať tam je hrozné, ja to tam nemam rád. Raz som sa išiel kúpať a okradlima. Idem tam len raz za čas, ale existuje príliš veľa ľudí a nieje tam tak vela postelí.
Ešte predávaš noviny?
- Odišiel som dotial dávali len 30 pesos za deň, najlepšie mi pomôže jedna dáma ráno mi dáva tamales Tiež nemôžem ísť a žiť za almužnu.
Kde sa umývaťe?
-Raz týždenne v útulku, ktorý je v Tlalpan.
Stále nemáte kontakt so súrodencami?
-Ani mi nehovorte, mám štyri sestri, Marielenu, Marichelu (mamička Anahi), Luisu a Alicianu, nikto si ma pamätá.
Oženil si sa niekedy?
-Nikdy. Tiež nemám žiadne deti. Mám 60 rokov, ale nič nemožem ponuknuť ženám.
A vaše netere a Marichelo a Anahi?
-Neviem, povedzte mi, kde sú? Chcem požiadať o pomoc, každý deň sa modlím, aby som sa s nimi mohol stretnúť a aby sa nadomnou zmilovali.
Myslíte si, že teraz chcú, aby vám pomoholy?
-Majú veľa práce a nechcem ich optažovať, ale ak by mi daly priestor na spanie, mohol by som pracovať pre nich.
Pripomeňte nám, čo bolo dôvodom pre vašu rodinu, že začali vami opovrhovať?
-Mal som problémy s alkoholom a drogami, a tak ma vyhodil z domu. Už Som sa zmenil, prisahám, že už viac nedrogujem. Som zúfaly, spýtajte sa ich či mi dajú príležitosť. Žil som v mieri po mnoho rokov pred tým, nežsom skončil opäť na ulici.
Už 5 rokov spavam na chodniku . Môj život bol veľmi frustrujúci. Cítim sa osamelý, opustený a chudobný, pocit smútku a zúfalstva, "povedal.Enrique